Život Prešova
online
online
Pri Moste Apollo zvažujú dva mrakodrapy, jeden s výškou 260 metrov
26.01.2024 Bratislava
Bratislava
25. januára (TASR) - Pri Moste Apollo v Bratislave, v blízkosti
Pribinovej a Košickej ulice, zvažuje developer J&T Real Estate
(JTRE) postaviť dve výškové budovy, z toho jednou s výškou 260 metrov.
Druhá je navrhnutá vo variantnom riešení, a to vo výške 180 metrov,
respektíve 137 metrov. Vyplýva to z overovacej štúdie, ktorú koncom
minulého roka predložil hlavnému mestu.
"Prvý variant 260 a 180 metrov sa javí ako ideálne riešenie pre dosiahnutie gradácie výškových budov a kompozičnej harmónie v downtowne," konštatuje Radoslav Grečmal z ateliéru GFI, ktorý spracoval overovaciu štúdiu Urbanistická štúdia zóny Panorama City. Podotýka, že overovacia štúdia rieši hmotu zástavby a urbanistické vzťahy, nehovorí však o konkrétnej architektúre. Tá má byť predmetom ďalších diskusií a projektovania.
Podľa pôvodného zámeru zvažoval developer výstavbu jedného mrakodrapu s výškou okolo 250 metrov. Nahradenie komplexu East Tower dvojicou mrakodrapov odôvodňuje viacerými faktormi. Odvoláva sa napríklad na Urbanistickú štúdiu výškového zónovania hlavného mesta SR Bratislavy, v ktorej sa uvádza, že výškové budovy v "downtowne" je "potrebné formovať do skupinovej kompozície v podobe uceleného klastra za použitia princípu gradácie".
Poukazuje na to, že tucet veží s približne rovnakou výškou tesne nad 100 metrov sa pri typickom pohľade z Bratislavského hradu či z Koliby javil ako kompozične jednoliata stena. Monotónnu siluetu síce "oživil" prvý slovenský mrakodrap Eurovea Tower, avšak jedna dominanta nedokáže podľa neho vytvoriť žiadanú gradáciu v siluete mesta. Developer JTRE aj preto prišiel s úvahou doplniť zástavbu o dve výškové budovy.
"Doplnením kompozície výškovými budovami umiestnenými ďalej od Dunaja by sa presunulo ťažisko siluety do strednej časti downtownu. Vďaka tomu by bol vyváženejšie dosiahnutý kompozičný princíp výškovej gradácie," podotkol Grečmal s tým, že práve tam situoval dominanty aj víťazný projekt Územného plánu zóny Martanovičova.
Nahradenie pôvodného zámeru dvojicou výškových objektov by zároveň umožnilo medzi nimi a existujúcimi budovami Tower 115 a Landererova 12 vytvoriť verejný park s rozlohou 7300 metrov štvorcových. Vzniknúť by mala podľa developera jedna z najväčších zelených oáz v Starom Meste s vodnými prvkami, oddychovými zónami, dažďovými záhradami či viacerými prvkami na zadržiavanie vody v území. Návrh počíta s prepojením nového parku s tým jestvujúcim. Štúdia navrhuje 70-percentný podiel bývania.
"Prvý variant 260 a 180 metrov sa javí ako ideálne riešenie pre dosiahnutie gradácie výškových budov a kompozičnej harmónie v downtowne," konštatuje Radoslav Grečmal z ateliéru GFI, ktorý spracoval overovaciu štúdiu Urbanistická štúdia zóny Panorama City. Podotýka, že overovacia štúdia rieši hmotu zástavby a urbanistické vzťahy, nehovorí však o konkrétnej architektúre. Tá má byť predmetom ďalších diskusií a projektovania.
Podľa pôvodného zámeru zvažoval developer výstavbu jedného mrakodrapu s výškou okolo 250 metrov. Nahradenie komplexu East Tower dvojicou mrakodrapov odôvodňuje viacerými faktormi. Odvoláva sa napríklad na Urbanistickú štúdiu výškového zónovania hlavného mesta SR Bratislavy, v ktorej sa uvádza, že výškové budovy v "downtowne" je "potrebné formovať do skupinovej kompozície v podobe uceleného klastra za použitia princípu gradácie".
Poukazuje na to, že tucet veží s približne rovnakou výškou tesne nad 100 metrov sa pri typickom pohľade z Bratislavského hradu či z Koliby javil ako kompozične jednoliata stena. Monotónnu siluetu síce "oživil" prvý slovenský mrakodrap Eurovea Tower, avšak jedna dominanta nedokáže podľa neho vytvoriť žiadanú gradáciu v siluete mesta. Developer JTRE aj preto prišiel s úvahou doplniť zástavbu o dve výškové budovy.
"Doplnením kompozície výškovými budovami umiestnenými ďalej od Dunaja by sa presunulo ťažisko siluety do strednej časti downtownu. Vďaka tomu by bol vyváženejšie dosiahnutý kompozičný princíp výškovej gradácie," podotkol Grečmal s tým, že práve tam situoval dominanty aj víťazný projekt Územného plánu zóny Martanovičova.
Nahradenie pôvodného zámeru dvojicou výškových objektov by zároveň umožnilo medzi nimi a existujúcimi budovami Tower 115 a Landererova 12 vytvoriť verejný park s rozlohou 7300 metrov štvorcových. Vzniknúť by mala podľa developera jedna z najväčších zelených oáz v Starom Meste s vodnými prvkami, oddychovými zónami, dažďovými záhradami či viacerými prvkami na zadržiavanie vody v území. Návrh počíta s prepojením nového parku s tým jestvujúcim. Štúdia navrhuje 70-percentný podiel bývania.
www.ZIVOTPO.sk
